Kultúra a pokrok civilizácie našich čias sa rozvinuli na kresťanských koreňoch. Ak euroústava a jej autori odmietajú uznať tento dejinný fakt, vnášajú do spoločenského života znepokojujúcu formu negativizmu.

Na obmedzenie vlastníckeho práva musí existovať dostatočný dôvod.

Ochrana prírody na Slovensku po roku 1989 pokračovala v koncepcii vedúcej k systematickému rozširovaniu počtu chránených území a intenzity ich ochrany.

Ropa za potraviny“ je naozaj korupčným škandálom.

Intenzívne sa dnes diskutuje o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, či Osvienčimskej lži. O trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev nie….

Ochrana životného prostredia na Slovensku rieši dlhodobý spor o uplatňovanie preventívneho princípu.

Predstava, že štát môže prostredníctvom nástrojov sociálnej politiky výraznejšie vplývať na rozhodovanie ľudí, či budú mať deti a koľko ich budú mať, je klasickým sociálnym inžinierstvom.

Vláda dnes prerokuje Správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie. Je to už tretí vládny materiál na túto tému. A zrejme aj posledný.

Vláda v stredu prerokuje Správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie.

V spoločnosti bez kultúry, bez stabilného hodnotového základu sa sloboda mení na jednej strane na ľubovôľu a anarchiu, na druhej na diktatúru.

Slovenská Lisabonská stratégia je viac naklonená trhu a osobnej zodpovednosti a menej štátu a vládnym reguláciám ako jej „vzor“ z EÚ.

Veľké množstvo rastlinných druhov v našom okolí tvoria hybridy a nepovažuje sa to za závažnú environmentálnu ujmu.

Dôvodov, prečo je decentralizácia, či už všeobecne v politickej alebo konkrétne vo fiškálnej rovine, pozitívnou zmenou a nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj lokálnej demokracie ale i miestneho ekonomického a spoločenského rozvoja, je viacero.

„Tak nám zrušili vojenčinu,“ vypočul by si koncom minulého roka Švejk, keby žil. Po Slovinsku a Maďarsku totiž ďalšia z obrany-menej-schopných krajín tzv. novej Európy, Česko, vojenčine dala zbohom.

„Kjótsky protokol je deštruktívny voči vede a životnému prostrediu, voči verejnému zdraviu a bezpečiu, je deštruktívny pre ekonomický rast, a pre medzinárodný boj proti hladu a chudobe,“.