Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn upozorňuje, že z nového programového obdobia už uplynuli dva roky a s čerpaním eurofondov sa takmer ani nezačalo.

Slovensko bolo v čerpaní eurofondov úspešné iba čiastočne, programové obdobie 2007 až 2013 sprevádzalo aj viacero káuz.

V uplynulých dňoch sa viacero mojich známych (na facebooku) rozčuľovalo nad televíznymi reklamami, ktoré ospevujú, čo všetko sa za uplynulých niekoľko rokov na Slovensku vybudovalo z eurofondov.

Tupé čísla o čerpaní eurofondov nehovoria vôbec nič o tom, ako sa tie miliardy eur minuli a koľko z nich šlo na predražené a zbytočné tovary a služby, koľko z nich zhltla v eurofondoch všadeprítomná korupcia a klientelizmus, uviedol analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda pre denník Hospodárske noviny.

Slovensko nestihne minúť celý balík peňazí od Bruselu. Prepadne približne miliarda eur. O ďalšie milióny prídeme pre pochybenia.

Prečítajte si eseje absolventov Akadémie klasickej ekonómie (AKE) 2015.

Štát by nemal vlastniť firmy a pokúšať sa o podnikanie. Neexistuje racionálne zdôvodnenie jeho úlohy v podnikaní. Existuje však protichodnosť princípov a motivácií fungovania štátu a firiem.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika opäť udeľoval ocenenia pre víťazov študentských súťaží.

Nedá nám neupozorniť na azda najpodstatnejší bod azylového práva – človeka a jeho dôstojnosť.

Európska únia a v jej rámci i jednotlivé členské štáty musia pri riešení utečeneckej krízy postupovať spoločne. Únia je navyše takpovediac odsúdená i na spoluprácu s tretími krajinami.

Akokoľvek nepredstaviteľné by sa to javilo po páde komunizmu,  už o štvrťstoročie neskôr sa frázy šíriace strach a nenávisť proti imigrantkám a imigrantom, vrátane utečencov, celkom bežne udomácnili vo verejnom diskurze.

Zo všetkého najviac by Slovensku pomohlo práve to, čomu sa dnes tak veľmi bránime. Rozdiel medzi Bratislavou a Londýnom či Berlínom nie je vo veľkosti. Najväčším rozdielom je tá šeď.

Keďže Slovensko dodnes nepatrí medzi top turistické destinácie, ľudia v zahraničí by mýtus o pohostinnosti mohli živiť aj naďalej, hoci ju sami nezakúsili.

Dnes máme možnosť ukázať, že nie sme pokrytci ani užitoční idioti a že dejinný odkaz predchádzajúcich generácií interpretujeme správne.

Hosťami Pod lampou v Prešove boli Alexander Tomský, Peter Zajac, Ján Čarnogurský a Ján Šafin.