Slovensko si v tomto týždni pripomína desiate výročie vstupu do Európskej únie.

Slovensko si v tomto týždni pripomína desiate výročie vstupu do Európskej únie.
Analytici hodnotia možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ na projekty rozporuplne.
Slovensko získa z eurofondov v nasledujúcich siedmich rokoch 15 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 369 eur ročne.
Je reálne úplné odpolitizovanie štátnych úradov?
Pomáhajú eurofondy alebo skôr škodia súťaži? Ako zabrániť tomu, aby sa zneužívali v takej miere ako doteraz?
Odkedy má Slovensko možnosť čerpať eurofondy, táto téma je pravidelne zneužívaná v politickom boji.
Most-Híd ide do boja so Smerom-SD v rámci územno-správneho členenia.
Európska únia nám v novom období už zrejme nebude prispievať na jednotlivé opravy ciest či škôl.
Brusel aj vláda sľubujú dôsledné kontroly projektov. Odborníci ale upozorňujú, že už príprava rámca čerpania peňazí nie je veľmi transparentná.
Ak by Smer obnovil veľké kraje z éry ČSSR, získal by ešte väčší vplyv nad krajinou. Účasť na voľbách by sa mohla znížiť.
Odborníci tvrdia, že súčasné územnoprávne usporiadanie nie je dobré a je nákladné.
Mestá, obce a župy budú od nového roku hospodáriť podľa prísnejších pravidiel. Pod dohľadom ministerstva financií.
Košice majú 22 mestských častí, Bratislava 17. Keď to porovnáme s oveľa väčšími metropolami – Praha má 22, Viedeň 23.
Model troch silných samosprávnych krajov na východnom, strednom a západnom Slovensku spolu so samostatnou Bratislavou, ako to navrhuje premiér, by vôbec nebol ideálny.
Zásadná ignorácia extrémistu Mariána Kotlebu na čele banskobystrickej župy nehrozí.