Ohlásená reforma školstva sa zamerala najmä na osnovy, učiteľským metódam sa nevenuje. O kvalite školstva vypovedá aj stav inštitúcií, ktoré ho majú zlepšovať.

Zdá sa samozrejmé, že deti sa musia naučiť čítať, písať a počítať, osvojiť si pracovné návyky a získať základnú sumu vedomostí.

Rovnaký termín prijímačiek bude po novom platiť aj pre súkromné školy.

To, čo pripravuje pod taktovkou ministra Jána Mikolaja rezort školstva a vláda, ktorá odsúhlasila nový školský zákon, je podľa Zajaca v úplnom rozpore s vlastnosťami úspešných reforiem.

So znepokojením konštatujeme, že Ministerstvo školstva SR má výrazné nedostatky v príprave reformy vzdelávania a opätovne upozorňujeme na nezmyselnosť jej spustenia v septembri 2008.

Minister školstva zverejnil návrh nového školského zákona. Materiál však nie je premysleným reformným krokom, pripomína skôr neslávny pokus o tortu známej rozprávkovej dvojice Josefa Čapka.

Minister školstva Ján Mikolaj sa pre médiá opakovane vyjadril, že nový školský rok bude rokom zásadných reformných zmien. Školy majú začať učiť po novom už od septembra. Analytici KI vyjadrujú obavy, že ide iba o politickú rétoriku, nie o seriózne reformné zámery.

KI so znepokojením konštatuje, že ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania a opätovne upozorňuje na nezmyselnosť jej spustenia v septembri 2008.

Podľa novej koncepcie rezortu školstva má byť jeden cudzí jazyk povinný od tretieho ročníka základnej školy.

Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu varuje pred používaním slova reforma na to, čo vznikne.

Autori uvádzajú základné údaje o perspektívach a bariérach rozvoja slovenského školstva, súhrnne za rok 2007.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) vyjadruje vážne pochybnosti o pripravenosti rezortu na reformu školstva.

Najväčšiu radosť z modernizácie slovenských škôl budú mať počítačové firmy. Vláda totiž schválila jedenásť miliárd korún na výpočtovú techniku do škôl.

Školský rok v zahraničí by malo stráviť každoročne okolo tisíc stredoškolákov. Štát zaplatí všetky náklady.

Z prostredia zriaďovateľov a škôl silnejú hlasy, aby štát obmedzil počet gymnázií, prípadne žiakov, ktorí na nich môžu študovať.