Pri pokuse o zhodnotenie úspešnosti prebiehajúcej reformy základných a stredných škôl možno s odstupom troch rokov konštatovať, že tzv. Mikolajova reforma školstva účel nesplnila.

Školy môžu začať s povinnou angličtinou už od prvého ročníka.

Výsledky medzinárodného testovania PISA, zameraného na hodnotenie úrovne čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov, Slovensko opakovane zahanbujú. Riešenie problémov čitateľskej gramotnosti však nemožno zúžiť iba na prostredie škôl.

Po testovaní prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti 15-ročných žiakov si svoje zručnosti preveria aj dospelí.

Slovensko sa zapojilo do prieskumu OECD, ktorý otestuje životné zručnosti dospelých.

Povinná angličtina v školách narazila na odpor prezidenta, ktorý vetoval školský zákon.

Slabé výsledky v čitateľskej gramotnosti, ktoré u slovenských žiakov odhalila štúdia PISA 2009, nie sú iba problémom dospievajúcej mládeže.

Ohlásené jednopercentné zvyšovanie platov predagógov z úst Mikloša a Radičovej sa až na pár výnimiek nekoná.

Žiaci sa majú povinne učiť angličtinu od septembra. Plány môže skrížiť málo učiteľov a učebníc.

Zo slovenských žiakov vyrastá generácia naivných spotrebiteľov a naivných voličov, ktorí sa nebudú vedieť orientovať v návale informácií.

K výsledkom našich 15-ročných žiakov v medzinárodnom porovnaní PISA sa pre STV vyjadrovala analytička KI Zuzana Zimenová.

Dorastá nám generácia občanov, ktorí budú mať veľmi nízke právne povedomie, lebo sa nebudú vedieť orientovať v zákonných pravidlách.

Ak chce minister Jurzyca obrátiť reformné kormidlo rozumnejším smerom, mal by to jasne povedať.

Pretrvávajúce deformácie školského systému, ktoré dusia kvalitu vzdelávania a pohlcujú nemalé finančné objemy z verejných financií, ostávajú aj naďalej nepovšimnuté.

Dobre vyzerajúca predstava, že zavedenie povinnosti učiť sa cudzí (anglický) jazyk dostatočne dlho bude zárukou úspechu, je príliš naivná.