November 1989 si už pripomíname až príliš rutinne, hoci boj za slobodu a demokraciu nemá koniec. Možno sa to tak nezdá, ale obdobie slobody, ktoré práve žijeme, nie je vôbec nezvratné. A čoraz viac sa v ňom prejavujú i znaky svedčiace o tom, že je len prechodné.

Prečo zrušenie kvóra pre platnosť referenda nie je až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad javí…

Či sa k alfe pridá i omega, to už nezávisí len od Radoslava Procházku. Je to otvorená výzva pre všetkých tých, ktorí nerezignovali na to, že na Slovensku môžeme raz mať silnú spoločnosť a jednoduchý štát.

Koncept sociálnej spravodlivosti podľa Burkeho nielenže nezahŕňa znaky „rýdzej“ spravodlivosti, ale aktívne ich popiera.

Hlavným problémom nášho vzdelávacieho systému nie je to, že bežná škola nevie pracovať s problematickými žiakmi, ale že nevie „potiahnuť“ ani tie menej problémové, či dokonca celkom bezproblémové deti.

Vláda sa v konsolidácii a rozpočte vybrala pre ňu ľahším no pre občanov nebezpečnejším smerom – hlbším siahnutím do ich peňaženiek.

Program ESO a podarúnky samosprávam na výjazdových rokovaniach vlády definujú mocenský postoj Fica a pozíciu jeho štátostrany.

V čase rozmáhajúcich sa štátnych zásahov a centrálnych regulácií je táto kniha nanajvýš aktuálna. Aj pre slovenského čitateľa môže byť pomôckou pri pochopení devastačnej podstaty socializmu.

Eurobyrokrati od roku 2005 blúznia o svojom záväzku znížiť administratívne zaťaženie, ktoré navrhnutými reguláciami sami stvorili, do roku 2012 minimálne o štvrtinu. Udiať by sa tak malo úpravami vyše siedmich desiatok právnych aktov.

Vláda nezvláda solídne obhospodarovať čo i len svoje základné úlohy a napriek tomu si do svojho záberu pridáva ďalšie a ďalšie.

Ak sú koncipienti využívaní len ako lacná pracovná sila, nie sú pripúšťaní k odborným veciam a advokát sa im nevenuje, nič na tom nezmení ani dlhšia prax, ani menší počet koncipientov na advokáta, ani dĺžka praxe školiaceho advokáta.

Chabé argumenty ministra školstva a chabé argumenty učiteľov k téme platy v školstve.

Kým reforma verejnej správy realizovaná pod taktovkou Viktora Nižňanského znamenala decentralizáciu, Kaliňákove ESO centralizuje moc v území a vracia ju opäť do rúk integrovanej štátnej správy.

Najnovším návrhom, v ktorom sa euroúradníci tvária, že cítia väčšiu zodpovednosť za naše životy, než my sami, je povinnosť absolvovať s autom starším ako šesť rokov buzeráciu na stanici technickej kontroly (STK) nie každé dva roky, ale každoročne.

Antický zvyk oslavovať víťazov sa zmenil na orgie kolektivizmu a nacionalizmu, ktorých najrukolapnejším výrazom sú medailové rebríčky podľa štátov.