Či sa vláda SR rozhodne do sformovania novej vlády schváliť tretí realizačný projekt za 10 mil. eur, to nevedno. Treba dúfať, že nie, aj keď relácia Rádia Slovensko šírila “duch porozumenia”.

Strany dusené vo vlastnej (neraz) skazenej šťave v gorilej atmosfére sľúbia čokoľvek.

Existujú prípady, kedy autori písaného dúfajú, že čitateľ textu neporozumie. Tlačové správy Európskej komisie sú presne tým prípadom.

Súčasná dlhová kríza a trvalé deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu síce navráva, že by sme nemali schvaľovať a uplatňovať žiadne nové dotačné schémy, politici však naďalej radi rozdávajú vybraným skupinám z našej spoločnej rastúcej dlhovej bubliny.

Na zníženie nezamestnanosti nepostačí len ekonomický rast – nutný bude aj nový pohľad na koncepty zamestnanosti a vzdelávania.

Finančným trhom a ratingovým agentúram nestačia deklarácie Angely Merkelovej a ďalších politikov.

Možno sa čudovať rodičom, že školám prestávajú dôverovať? V systéme, v ktorom stále nie je jasné, ako majú vyzerať vzdelávacie štandardy, sa jednoducho nedá spoľahnúť na to, že štát je najlepším garantom vysokej kvality vzdelávania.

K otázce národa a jeho původu se již napsalo mnoho. Teorii, že je národ nedávným vynálezem, výtvorem moderního administrativního státu, patrně jako první formuloval Lord Acton.

Ak sme v posledných rokoch na Slovensku svedkami nebývalej politizácie súdnej moci, zneužívania disciplinárneho stíhania sudcov na dosahovanie rýdzo mocenských cieľov, nízkej úrovne vymáhateľnosti práva, chýbajúcej reformy celých kľúčových právnych odvetví a klesajúcej dôvery verejnosti v justíciu, je toto všetko dôkazom toho, že na Slovensku neboli v otázke budovania fungujúceho právneho štátu naplnené očakávania novembrových námestí.

Výdavky eurorozpočtu rastú a vo výhľade sú i únijné dane. Nie je možné znižovať platby členských štátov do rozpočtu EÚ bez okresania záväzkov, teda výdavkov.

Až raz budú historici zbierať údaje o súčasnej hospodárskej a menovej kríze v európskych končinách, mali by byť obozretní pri skúmaní dopadov krízy na tzv. zelené odvetvia.

Reflexia a schopnosť priznať si chyby a zrušiť chybné rozhodnutia eurointegračným politikom chýbajú.

Keď sa zdravie dostane preč z účtovných kníh štátu, efektívnosť zdravotníctva prestane byť vecou úspor štátu.

Dôvera finančných trhov k európskym vládam ako dlžníkom klesá, úroky ich dlhopisov rastú a dlhová špirála v eurozóne sa roztáča.

Předseda europarlamentní frakce Evropských konzervativců a reformistů Jan Zahradil jednoznačně odmítl zavádění daně z finančních transakcí i stávající situaci, kdy země postižená dluhovou krizi nesmí opustit eurozónu.