Zavedenie systému obchodovania s emisiami je ďalším z environmentálne motivovaných opatrení štátu, ktorému chýba racionálne zdôvodnenie a ekonomické porovnanie nákladov a výnosov.
![Kjóto a veľké dôsledky “malého” omylu](https://konzervativizmus.sk/wp-content/uploads/2014/01/EU_flag2-230x254.jpg)
Zavedenie systému obchodovania s emisiami je ďalším z environmentálne motivovaných opatrení štátu, ktorému chýba racionálne zdôvodnenie a ekonomické porovnanie nákladov a výnosov.
Že monopolné postavenie na trhu a neexistencia konkurencie deformujú ekonomiku, je stará známa vec. Rovnako i to, že štátne vlastníctvo vedie k neefektivite.
Proces reformy verejnej správy začal v roku 1990 opätovným ustanovením samosprávy na úrovni obcí. Až do roku 2002 nevznikla samospráva na úrovni regiónov.
Konzervatívci si nemyslia, že všetko na svete je relatívne, že pravda neexistuje a že všetko sú len rozličné a rovnako hodnotné názory.
17. novembra 1989 siahol komunistický režim v Československu naposledy k násiliu. Použil ho vtedy na vlastné deti. Rozbil im na pražskej Národní tříde hlavy – a vzápätí sa rozpadol. Jakešov Ústredný výbor nemal odvahu postaviť proti miliónovým demonštráciám armádu, a ani Rusi, vyčerpaní plánovaným hospodárstvom, diktatúrou proletariátu, bojom proti Bohu a neústupným Reaganom už nevládali pomôcť…
Hoci reálne nehrozí návrat centrálne plánovanej spoločnosti v jej totalitnom prevedení pred novembrom 1989, aj tak sa k nám v skrytejšej podobe a v demokratickejšom „prestrojení“ vkrádajú jej „naklonované formy“.
Uplynulo pätnásť rokov od nežnej revolúcie. Pätnásť rokov od počiatku systémovej zmeny, ktorou sa skončila vláda komunistického totalitného režimu brániaceho osobnej slobode ľudí. Režimu, ktorý sa tiež neúspešne snažil o umelé vyrovnávanie rozdielov, vrátane tých regionálnych.
Nech hľadíme na dôvody existencie dopytu po tabaku akokoľvek kriticky, vdychovanie tabakového dymu je nespochybniteľnou kultúrnou tradíciou našej civilizácie, tak ako konzumácia podobne škodlivého alkoholu či lahôdok z údeného mäsa. Tie však ostávajú bez postihu.
Predminulý týždeň v stredu vyslovila vláda súhlas s návrhom európskej ústavy. V Ríme ju za Slovensko premiér Dzurinda podpísal a odovzdal ju predsedovi parlamentu Hrušovskému.
Keď sa približne rok pred ostatnými parlamentnými voľbami na Slovensku na popud KDH rozprúdila diskusia o tzv. programovo blízkej koalícii, malo to svoju logiku.
Na podporu svojho celkového harmonického vývoja únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilňovaniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.
Súhlas slovenskej vlády s európskou ústavou je dvojnásobným omylom: omylom je obsah euroústavy i navrhovaný spôsob jej ratifikácie.
V 60. rokoch minulého storočia začala komunistická vláda realizovať rozsiahly program hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja zaostalého východoslovenského regiónu.
Poslanec za SMK Iván Farkas prezentoval názor, že komunálna reforma nebola v programovom vyhlásení vlády a jej uskutočnenie by teda nebolo „korektné“ voči voličom.
Dlhodobo nepriaznivé skúsenosti s hospodárením v štátnych fondoch viedli pred tromi rokmi vládu k zásadnému prehodnoteniu ich existencie.