Zatiaľ čo kapitalizmus robí ľudí nerovnako bohatými, socializmus ich robí rovnako chudobnými. Pád socializmu a nedávne reformy posunuli Slovensko „chicagským” smerom.

Náhly záujem SNS o vodné hospodárstvo zapadá do hodnotovej koncepcie jej ľudí. Ide tu o sektor s rozsiahlym majetkom a netransparentným hospodárením.

Už takmer poldruha roka achkáme, jajkáme, vzdycháme, frfleme. Kam to kráča Slovensko? Kam nás to vedú jeho dnešní predstavitelia?

Zákon umožňujúci výstavbu diaľnic na cudzích pozemkoch je najväčší legislatívny zásah do základných práva slobôd za 18 rokov.

Sú zážitky, ktoré sa dostavujú neočakávane, v letmom okamihu. Niečo máme pred sebou, ale nevidíme to, niečo cítime, ale emocionálne nereagujeme, niečo sme si všimli, ale naša myseľ ostala uzavretá. Zrazu sa nám rozjasní.

Problém so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), ktorý vyvolal koaličnú krízu, sa nezačal za Ficovej, dokonca ani predtým za Dzurindovej vlády. Ten pretrváva od roku 1992, keď fond vznikol.

Ako teda ďalej s environmentálnou politikou? Zdá sa, že súčasné riešenia vlády, ale aj riešenia, ktoré presadzujú environmentálne mimovládne organizácie, narážajú na zásadný nesúhlas vlastníkov, čo sa javí byť hlavným dôvodom ich zlyhávania či obchádzania.

Ficova vláda nemá odvahu na nepopulárne kroky a ani potenciál pre koncepčné riešenia. Pri pohľade na komunálnu reformu privrela oči.

Vládny návrh rozpočtu je ďalšou premárnenou príležitosťou riešiť problémy verejných financií v ekonomicky priaznivom období.

Pavel Matejovič mal spolu s pánom Tihánym pred niekoľkými dňami v pezinskom Kultúrnom dome vernisáž výstavy Záhyby a línie.

Vláda schválila legislatívny návrh školského zákona. Zákon nedáva primárnu zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie rodičovi, ale škole. Zodpovednosť rodiča zostáva jediná: poslať dieťa do školy.

Venované Miltonovi Friedmanovi (31. júla 1912 – 16. novembra 2006), jednému z najvplyvnejších ekonómov a obhajcov slobody na svete.

Predpokladám, že ju budúci rok vydá Peter Zajac. Čosi ako Polické dejiny Slovenska po novembri 1989. Bude to možno nuda, ale súčasne mimoriadne dôležitý dokument.

Angažovanosť v otázkach životného prostredia je u Al Gorea všeobecne známa, avšak po prečítaní „nepríjemnej pravdy“ sa v presvedčení, že jeho pohnútky k napísaniu tejto knihy sú hnané snahou o lepší svet, dá už len ťažko zotrvať.

Edmund Burke na začiatku modernej doby napísal, že ľudská spoločnosť je spojenectvom medzi mŕtvymi, živými a nenarodenými. V súčasnosti sa toto spojenectvo pretrhlo.