V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

Ústava Európskej únie prestala byť témou politickej dišputy na Slovensku. Z mimiky a slov politických lídrov sa dá vyčítať, že je už vlastne ratifikovaná, už to treba iba formálne doraziť. Kto by v takej situácii ešte diskutoval?

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

Základnou úlohou ministerstva má byť posilňovanie a vymáhanie práva tých, ktorí sú reálne poškodení environmentálne nepriaznivými účinkami podnikania.

Schopnosť jasne identifikovaných vlastníkov nájsť hranicu svojich práv a dohodnúť sa dokáže vyriešiť väčšinu environmentálnych problémov súčasnosti.

Konzervatívny prístup bude vždy inklinovať k jednote pravidiel, ktoré vytvárajú viac priestoru pre iniciatívu ľudí a oslabujú možnosti zásahov štátu do individuálnych záujmov a preferencií.

Jedinou ozajstnou pravicovou pozíciou k regionálnej politike EÚ by mala byť požiadavka jej okamžitého zrušenia.

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo návrh novely zákona č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov. Hoci je zákon účinný iba od júla minulého roku, novelizovať by v ňom určite bolo čo.

Americký sen je snom o rôznosti. Trinásť amerických kolónií v roku 1776 tvorilo trinásť najrôznejších spoločenstiev.

SDKÚ, SMK, KDH i ANO v dojemnej zhode pred voľbami v roku 2002 deklarovali zámer zmeniť územné členenie a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V nadchádzajúcich pár týždňoch majú poslednú príležitosť ukázať, či svoje sľuby mysleli vážne.

Otázka nestojí tak, či je zmena z 8 neprirodzených krajov na 16 žúp potrebná. Určite je. Reálne otázky sú iné.

S návrhom na doplnenie v súčasnosti platnej „osmičky“ samosprávnych krajov o samostatný kraj zahŕňajúci len metropolitné územie hlavného mesta prišli bratislavskí radní.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika pripravil návrh na zmenu územného členenia, ktorý okrem územného vymedzenia šestnástich prirodzených regiónov obsahuje aj výpočet toho, čo všetko je potrebné zmeniť, a hlavne postup krokov, ako je možné túto zmenu uskutočniť.

Plány na ekonomickú a sociálnu kohéziu (nech už to znamená čokoľvek), na ochranu prírodných zdrojov a boj proti klimatickým zmenám sú možným zdrojom ďalšieho prerozdeľovania a obmedzení podnikateľov.

Mnohí po schválení “osmičky” namiesto “dvanástky” v júli 2001 spomínali “menšie zlo”.