Slováci sa cítia byť občanmi Európskej únie viac ako obyvatelia iných štátov európskej dvadsaťsedmičky.

Reformu štátnej správy čaká druhá etapa. K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií.

Rešpektovanie ľudských práv sa však neviaže na kultúrny systém. Je úzko späté s tým politickým. Režim a vláda jednej strany spôsobili, že Čína dostala prívlastok najväčší porušovateľ ľudských práv na svete. Akýkoľvek prejav odporu a nesúhlasu je čínskym režimom tvrdo potrestaný.

Zdá sa, že inokedy nadmieru tvorivých bruselských úradníkov postihla kríza invenčnosti. Rok 2013 bol totiž vyhlásený za Európsky rok občanov. Podobne tematicky ladený európsky rok sme tu však mali len nedávno.

Existenciu Recyklačného fondu firmy spochybňujú. Odbytový fond, ktorý má ešte len vzniknúť, k nemu často prirovnávajú.

Ideálne by bolo, aby naša dlhová brzda obsahovala reálne obmedzenie vlády tvoriť ďalší dlh. Ideálne by bolo, aby bol zákon jednoduchý a ľahko porozumiteľný aj pre občanov, ktorí by mali byť tými, ktorí budú na zadlžujúci sa vládu vytvárať tlak.

Štát pripravuje zriadenie odbytového fondu, ktorý bude financovať propagáciu slovenských výrobkov. Odborníci však pred použitím takého modelu varujú.

Ak niečo Košiciam ako Európskemu hlavnému mestu kultúry 2013 vychádza dokonale, tak je to nepochybne zviditeľňovanie prostredníctvom škandálmarketingu.

Tvrdohlavo budovať na dlh sociálny štát, viac zdaňovať, viac regulovať a viac prerozdeľovať – toto naivné a nezodpovedné smerovanie EÚ ignoruje realitu.

„Zmluvy so sponzormi budú štandardne zverejnené,“ sľúbil v novembri 2012 Ján Sudzina, riaditeľ mestskej neziskovej organizácie Košice 2013. Dnes sponzorov taja.

Nielen Francúzi si na sklonku minulého roku všimli dramatickú verejnú prekáračku medzi francúzskym prezidentom a známym francúzskym hercom. François Hollande a Gérard Depardieu si to rozdali vo veľkom štýle. Kto naštval viac vás?

Pomôcť ľuďom, ktorí si nevedia dať rady so zle fungujúcou alebo nefungujúcou samosprávou mal workshop s názvom Právo na dobrú samosprávu.

Aký je vývoj regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách a v EÚ ako celku? Nielen na túto otázku sa pokúšame zodpovedať v štúdii, ktorá je dostupná aj vo forme samostatnej webstránky na adrese regio.institute.sk.

Napriek tomu, že členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 dostali postupne možnosť z eurorozpočtu čerpať vyše 818 mld. eur z eurofondov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ, výsledky v boji s regionálnymi rozdielmi nie sú vôbec uspokojivé.

V januárovom vydaní desiateho ročníka mesačníka KI nájdete články Ivana Kuhna, Martina Mlýneka, Dušana Slobodu glosu Ondreja Dostála…