Som si istý, že tento film zlepší povesť Margaret Thatcher a poučí novú generáciu o tom, akou fantastickou osobnosťou bola.

To, že na miestnej úrovni spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných rozdrobenosť sídelnej štruktúry, výsledkom ktorej je takmer 3 000 samosprávnych celkov, je už neprehliadnuteľné.

V roku 2002 odmietli Švajčiari v referende skrátenie pracovného týždňa zo 42 na 36 hodín. O desať rokov neskôr, v nedeľu 11. marca 2012 odmietli predĺženie platenej dovolenky zo štyroch na šesť týždňov. Švajčiari nekopírujú aktuálne európske trendy a vedia prečo.

Ôsme parlamentné voľby v ponovembrovej histórii Slovenska máme za sebou. Politickí komentátori, politológovia a analytici ich už okomentovali a zanalyzovali snáď zo všetkých strán. Čím boli tieto voľby výnimočné?

Trilery môžu poukázať na veľkú časť toho, čo znepokojuje spoločnosť. Ich zápletky nemusia byť úplne vierohodné, ale ich prostredie áno. Aby tento trik vyšiel, podliaci musia vystihovať obavy čitateľov.

Otvorený dátový portál verejnej správy by si zaslúžil, aby neostal len v podobe iniciatívy, ale dostal väčšiu vážnosť a stabilitu i v podobe zákonnej ochrany.

Formálne sa tragédia spoločného vlastníctva začína vtedy, keď jeho užívanie alebo slobodný prístup k nemu majú za následok prekročenie únosnosti. Tragédia spoločnej pastviny je jednou verziou všeobecného problému externalít.

Dôsledkom prijatia fiškálnej zmluvy bude dlhová, transferová a centralizovaná únia, koncentrácia moci a obmedzovanie slobody, rastúce pnutia a konflikty medzi národmi v Európe, podkopávanie prosperity ľudí poklesom kúpnej sily meny a zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia.

Či sa vláda SR rozhodne do sformovania novej vlády schváliť tretí realizačný projekt za 10 mil. eur, to nevedno. Treba dúfať, že nie, aj keď relácia Rádia Slovensko šírila “duch porozumenia”.

Strany dusené vo vlastnej (neraz) skazenej šťave v gorilej atmosfére sľúbia čokoľvek.

Existujú prípady, kedy autori písaného dúfajú, že čitateľ textu neporozumie. Tlačové správy Európskej komisie sú presne tým prípadom.

Súčasná dlhová kríza a trvalé deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu síce navráva, že by sme nemali schvaľovať a uplatňovať žiadne nové dotačné schémy, politici však naďalej radi rozdávajú vybraným skupinám z našej spoločnej rastúcej dlhovej bubliny.

Na zníženie nezamestnanosti nepostačí len ekonomický rast – nutný bude aj nový pohľad na koncepty zamestnanosti a vzdelávania.

Finančným trhom a ratingovým agentúram nestačia deklarácie Angely Merkelovej a ďalších politikov.

Možno sa čudovať rodičom, že školám prestávajú dôverovať? V systéme, v ktorom stále nie je jasné, ako majú vyzerať vzdelávacie štandardy, sa jednoducho nedá spoľahnúť na to, že štát je najlepším garantom vysokej kvality vzdelávania.