Kultúra a pokrok civilizácie našich čias sa rozvinuli na kresťanských koreňoch. Ak euroústava a jej autori odmietajú uznať tento dejinný fakt, vnášajú do spoločenského života znepokojujúcu formu negativizmu.

Na obmedzenie vlastníckeho práva musí existovať dostatočný dôvod.

Ochrana prírody na Slovensku po roku 1989 pokračovala v koncepcii vedúcej k systematickému rozširovaniu počtu chránených území a intenzity ich ochrany.

V spoločnosti bez kultúry, bez stabilného hodnotového základu sa sloboda mení na jednej strane na ľubovôľu a anarchiu, na druhej na diktatúru.

Slovenská Lisabonská stratégia je viac naklonená trhu a osobnej zodpovednosti a menej štátu a vládnym reguláciám ako jej „vzor“ z EÚ.

Veľké množstvo rastlinných druhov v našom okolí tvoria hybridy a nepovažuje sa to za závažnú environmentálnu ujmu.

Dôvodov, prečo je decentralizácia, či už všeobecne v politickej alebo konkrétne vo fiškálnej rovine, pozitívnou zmenou a nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj lokálnej demokracie ale i miestneho ekonomického a spoločenského rozvoja, je viacero.

„Tak nám zrušili vojenčinu,“ vypočul by si koncom minulého roka Švejk, keby žil. Po Slovinsku a Maďarsku totiž ďalšia z obrany-menej-schopných krajín tzv. novej Európy, Česko, vojenčine dala zbohom.

Moc sa má obmedziť na vytváranie podmienok, v rámci ktorých dostávajú priestor iniciatívy jednotlivcov a ich spoločenstiev, nemá si osobovať právomoc rozhodovať o ich živote ani plánovať im budúcnosť. Deje sa tak však v dnešnej Európskej únii?

Na otázku, komu je americká (tj. konzervativní křesťanská) Amerika dobrá, odpovídám: všem, kdo chtějí žít ve svobodě.

Po bezproblémovom schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 zavládla spokojnosť… Spokojný bol najmä minister financií Ivan Mikloš.

Zavedenie systému obchodovania s emisiami je ďalším z environmentálne motivovaných opatrení štátu, ktorému chýba racionálne zdôvodnenie a ekonomické porovnanie nákladov a výnosov.

Že monopolné postavenie na trhu a neexistencia konkurencie deformujú ekonomiku, je stará známa vec. Rovnako i to, že štátne vlastníctvo vedie k neefektivite.

Konzervatívci si nemyslia, že všetko na svete je relatívne, že pravda neexistuje a že všetko sú len rozličné a rovnako hodnotné názory.

17. novembra 1989 siahol komunistický režim v Československu naposledy k násiliu. Použil ho vtedy na vlastné deti. Rozbil im na pražskej Národní tříde hlavy – a vzápätí sa rozpadol. Jakešov Ústredný výbor nemal odvahu postaviť proti miliónovým demonštráciám armádu, a ani Rusi, vyčerpaní plánovaným hospodárstvom, diktatúrou proletariátu, bojom proti Bohu a neústupným Reaganom už nevládali pomôcť…