Filmové a iné hviezdy, hviezdičky, či aspoň celebrity sa často zvyknú priam chváliť tým, ako im v škole nešla matematika. Patrí to už akosi k bontónu. Zdá sa teda, že Slovensko má konečne premiéra, ktorý je hviezda.

Dlhodobá nezamestnanosť a chudoba sú stále predmetom rôznych diskusií, odlišných postojov a riešení.

Z programového vyhlásenia priam trčí nedôvera k takému usporiadaniu spoločnosti, ktoré je založené na čo najširšom uplatnení ľudskej slobody a s ňou súvisiacej zodpovednosti.

Jeden z populárnych výrokov Roberta Fica ako opozičného politika znel, že Slovenská republika nie je právny štát.

Krajiny, ktoré chcú rýchly ekonomický rast, musia podľa Richarda W. Rahna stavať na silnej vymožiteľnosti práva, ochraňovať súkromné vlastníctvo, mať voľný obchod, slobodné trhy, používať zdravú menu a znižovať vládne výdavky, dane a reguláciu.

Súkromný majetok je základom bohatstva. Ľudia sa starajú o majetok lepšie, keď im patrí. Ak nie je dobre ochraňovaný súkromný majetok a vlastníctvo, tak motivácia pracovať, sporiť a investovať sa výrazne znižuje.

Vo viacerých kľúčových oblastiach sa reformy na Slovensku ešte vôbec nezačali. Ide pritom o kľúčové reformy „druhej generácie“, ktoré sa priamo dotýkajú dlhodobého formovania sociálneho správania každého jednotlivého človeka.

Už sme si zvykli, že z času na čas mútia nielen mediálne vody “svedectvá” európskych inštitúcií o hrozivých rozdieloch medzi regiónmi v EÚ.

Má ministerstvo hospodárstva opodstatnenie v trhovej ekonomike?

Zdá sa, že v inštitucionálnej reforme ministerstvo životného prostredia dlhodobo a systematicky presadzuje neefektívne riešenia, ktoré prechádzajú “jeho” fondmi a sieťou neprehľadných príspevkových organizácií.

Keď v roku 2002 vznikla vláda, ktorú nedočkaví politickí analytici označili za vládu programovej zhody, vyzeral Rudolf Chmel ako príslovečná trinásta vrana. Hovoril totiž, že on nijaké reformy robiť nebude. Ani nerobil.

Vláda v stredu prerokuje Správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie.

Slovenská Lisabonská stratégia je viac naklonená trhu a osobnej zodpovednosti a menej štátu a vládnym reguláciám ako jej „vzor“ z EÚ.

Jednou z posledných dôležitých tém, ktoré znovu príliš nerozvírili hladinu verejnej mienky, je privatizácia Slovenských elektrární. Čo je podstatou privatizácie?

Vláda prerušila rokovanie o národnom zozname navrhovaných území európskeho významu, ktoré majú byť súčasťou ekologickej siete chránených území NATURA 2000.