Akčný plán politiky mládeže na roky 2012 – 2013 nie je zamyslením sa nad tým, ktoré nástroje na podporu mládeže budú tie najefektívnejšie, ale len akýmsi zoznamom toho, čo už ministerskí úradníci poznajú a na čo im sily stačia. Pre budúcnosť Slovenska je to však príliš málo.

Ak už chceli vládni úradníci na Slovensku protežovať fotovoltiku, pokojne mohli počkať na zníženie cien technológií, ktoré vďaka spasiteľským snahám Angely Merkel už zariadili nemeckí daňoví poplatníci.

Tak oficiálna rozvojová pomoc, ako aj „sociálny“ štát, vytvárajú bludný kruh závislosti prijímateľov na pomoci, ktorá je poskytovaná neadresne, neefektívne, a čo je najhoršie, narúša prirodzené spoločenské väzby a trhové prostredie v spoločenstvách príjemcov.

Vláda chce viac míňať, preto musí ľuďom vytiahnuť viac z ich peňaženiek.

Väčšiu časť konsolidácie chce vláda dosiahnuť zvýšením daní, nie šetrením vo verejných výdavkoch. Znižovanie deficitu zvýšením daní nie je šetrenie. Vláda sa rozhodla, že namiesto šetrenia na sebe ešte viac odkrojí ľuďom z ich vlastníctva.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti sa napriek prílevu miliárd eur z eurofondov nedarí riešiť a znižovať, hoci o tom rečnia všetky vlády od roku 2002.

Má byť skládka odpadov povolená na základe argumentov, alebo nálad verejnosti?

Najprv problém vytvoríme, potom vezmeme vaše peniaze a budeme sa tváriť, že nimi ten problém riešime.

Nielen na Slovensku environmentálni aktivisti kŕmia verejnosť nezmyslami o pokračujúcej degradácii životného prostredia.

Je mnoho dôvodov, pre ktoré by sme si ako občania a daňovníci mali priať, aby sa roky odtláčané reformy vo verejnej správe konečne udiali a vydarili. .

Z avizovaných krokov nového ministra životného prostredia sa zdá, že najbližšie štyri roky o nejaké systémové reformy, škrtanie výdavkov rezortu, ani o privatizáciu určite nepôjde.

Ciele sa dajú dosiahnuť tak, že vytvoríte podmienky a ľudia sa ponúknutej slobody chopia. Alebo tiež tak, že sa chopíte slobody ľudí, a ponúknete sa, že ich tu a tam „usmerníte“ a niečo im v tom i onom „nariadite“.

Situácia, keď jedna verejná inštitúcia vyžaduje od občana informáciu, ktorou disponuje iná verejná inštitúcia, miesto toho, aby si ju od tej druhej inštitúcie získala sama, je chorá a zvrátená.

Modely školských systémov sa vo vyspelých demokraciách neprešívajú podľa aktuálnych straníckych hesiel. Ich podobu formuje stupeň poznania, zažitá historická skúsenosť a široký spoločenský konsenzus.

Slovensko nepatrí medzi krajiny s najnižšou daňovo-odvodovou záťažou.